MISIA SOLÚNSKYCH BRATOV NA VEĽKEJ MORAVE

V prvých desaťročiach 9. storočia sa skončil proces zjednocovania príbuzných slovanských kmeňov na tomto území. Nad kmeňmi bývajúcimi na pravom brehu Moravy, panoval začiatkom 9. storočia knieža Mojmír, nad slovenskými kmeňmi, usadenými v kotline rieky Nitry, vládol knieža Pribina. Jeho zvrchovanosť uznávali aj iné slovenské kniežatstvá, ktoré sa rozprestierali v Pohroní, na Považí a iných slovenských krajoch. Pribina bol teda prvý slovenský vladár, ktorého pozná história.
Za jeho vládnutia je postavený a konsekrovaný prvý známy kresťanský kostol v Nitre v roku 828 salzburským arcibiskupom Adalramom.
Pravdepodobne roku 833 dochádza k zjednoteniu obidvoch kniežatstiev v jeden štátny útvar – Veľkú Moravu.
Dôležitým momentom v christianizácii našich predkov je snaha kniežaťa Rastislava formovať novú koncepciu moravsko – sloviensku. Rozhodol sa vybudovať samostatnú veľkomoravskú cirkevnú správu, nezávislú od bavorského episkopátu. V roku 861 vyslal Rastislav posolstvo k pápežovi Mikulášovi I. (858 – 867) so žiadosťou, aby mu pápež poslal biskupa a misionárov znalých slovanského jazyka. Keďže z Ríma nevyhoveli jeho prosbe (pápežská kúria v tom čase sústreďovala svoju pozornosť na bulharskú ríšu), obrátil sa so svojou požiadavkou do Carihradu k cisárovi Michalovi III. (842 – 867).
Staroslovienske životopisy Konštantína a Metoda nám zachovali o tomto posolstve vzácne svedectvá: Podľa života Metodovho veľkomoravskí poslovia takto hovorili: „Božou milosťou zdraví sme. Bo prišli k nám učitelia mnohí, kresťania z Vlách, i z Grécka i z Nemiec, učiac nás rozlične. Ale my Slověni sme prostý ľud a nemáme takého, kto by nás napravil na pravdu a zmysel (Písma) nám povedal. Vladyka, pošli nám takého muža, ktorý nám zavedie všeobecnú spravodlivosť (ŽM V).
Cisár Michal III. vyhovel tejto prosbe a v roku 863 svätí bratia Konštantín a Metod ,ktorí ovládali dobre slovanskú reč prichádzajú na Veľkú Moravu. V čele tejto misie stál Konštantín Konštantín a Metod začali hneď pôsobiť a založili prvú vysokú školu podľa vzoru konštantínopolskej akadémie.
Konštantín zostavil pred príchodom na Veľkú Moravu prvé slovanské písmo – hlaholiku. Toto písmo použil pri preklade bohoslužobných kníh do staroslovienčiny. Pomáhali mu pri tom brat Metod a učeníci Kliment, Sáva, Naum, Vavrinec a Angelár. Prvými slovami v histórii slovanského písomníctva bol úvod prvej kapitoly evanjelia svätého Jána „Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha – Iskoni bje Slovo i Slovo bje u Boga“.
Tento jazyk patril k slovanským jazykom južným a jeho základ je bulharsko-macedónsky. Stal sa jazykom veľkej literatúry a predstaviteľom slovanskej kultúry. Činnosť byzantskej misie sa stretávala s neobyčajnými sympatiami, zvlášť u nižších vrstiev obyvateľstva. Na druhej strane vyvolávala žiarlivosť franských duchovných.
Konštantín a Metod sa roku 867 vybrali do Ríma, aby obránili liturgiu v reči ľudu a získali od pápeža Hadriána II. súhlas. Zároveň chceli požiadať o vysviacku nových učeníkov na kňazov a vysvetliť svoju činnosť na Veľkej Morave s vyznaním pravovernosti a oddanosti rímskej cirkvi. Pápež Hadrián II. po preskúmaní textov schválil bohoslužobné knihy a biblické texty v staroslovienskom jazyku. Svätý Konštantín vstupuje v Ríme do jedného z gréckych monastierov (pravdepodobne to bol baziliánsky monastier svätej Praxedy) a prijíma meno Cyril. Vyčerpaný prácou zomiera v Ríme 14.februára 869 a jeho ostatky boli uložené v bazilike sv. Klimenta po pravej strane oltára.
Svätý Metod je vysvätený za biskupa a vymenovaný za arcibiskupa panónskeho a moravského, za nástupcu sv. Andronika na sirmijskom stolci a za pápežského legáta s právomocou medzi veľkomoravskými a panónskymi Slovanmi. Vracia sa na Veľkú Moravu, pretrpí uväznenie bavorskými biskupmi, následné vyslobodenie, nemilosť u kráľa Svätopluka a intrigy biskupa Vichinga i osočovanie v Ríme. Pápež Ján VIII. roku 880 vydáva bullu „Industriae tuae“, v ktorej nanovo odobruje sloviensku liturgiu.
Svätý Metod pokračuje v apoštolskej práci až do svojej smrti 6. apríla 885. Tento prvý slovanský arcibiskup mal nezlomný charakter: dôsledne išiel za pravdou a spravodlivosťou, vedel za svoje presvedčenie i trpieť a znášať protivenstvá. Bol neochvejným obrancom slovanskej liturgie a slovanskej provincie, horlivým apoštolom a učiteľom, obetavým, starostlivým pastierom veľkomoravského ľudu. Slovanský arcibiskup-metropolita a pápežský legát si získal zásluhy svojím sprostredkovateľským poslaním medzi Západom a Východom. Brázdu, ktorú vyoral so svojím bratom sv. Konštantíntom-Cyrilom na cirkevnom i na kultúrnom poli Slovanstva nezaviali ani stáročia. Za svojho nástupcu určil Gorazda.
Z Veľkej Moravy intrigami Vichinga a za prispenia štátnej moci boli vyhnaní všetci tí Metodovi prívrženci, ktorí neboli ochotní zrieknuť sa používania slovienskej liturgie. Mnohí ušli sami, ba niektorí boli aj zajatí a potom predaní do otroctva. Páter Michal Lacko, SJ vo svojom článku „Zatlačenie cyrilometodejského odkazu“ píše: „Vojaci ich doviedli až po hranice Bulharska a tam ich pustili na slobodu. Medzi nimi boli sv. Kliment, Naum, Angelár, Sáva a iní. Bulharský cár Boris ich prijal s otvoreným náručím a tým v Bulharsku zachránil cyrilometodský odkaz, odkiaľ sa rozšíril do Srbska, Ruska a inde. U nás na Slovensku, v krajine, kde sa zrodila slovanská bohoslužba, bola násilne zatlačovaná, takže na západnom Slovensku celkom zanikla a zachovala sa iba v odľahlých krajoch východného Slovenska a v údoliach Karpát“.
Tuna sa udržal byzantsko-slovanský obrad ešte z dôb cyrilometodských. Takého pôvodu sú napr. gréckokatolícke osady v župe Gemer a máme správy o zaniknutých takých osadách v župe Hont. Staroslovenské Žitie sv. Nauma, učeníka, zaznamenalo, že po vyhnaní z Veľkej Moravy niektorí cyrilometodskí žiaci sa uchýlili do Bulharska, iní do Dalmácie a iní zase do Dácie.
„Dácia“ označuje približne územie dnešného Rumunska. V jeho severnej časti až po Karpaty v tom čase bývali Slovania, ktorých dejepisci a jazykovedci pokladajú za patriacich ku kmeňu Slovákov. K tým východným Slovákom sa teda uchýlili niektorí cyrilometodskí žiaci a tu pokračovali v diele započatom veľkými učiteľmi a apoštolmi Cyrilom a Metodom. V takom zmysle obyvatelia Továrňanskej doliny pri Vranove a tiež tzv. Sotáci pri Užhorode prechovávajú tradíciu o cyrilo-metodskom pôvode svojho náboženstva.
Niektorí učeníci sv. Metoda sa vysťahovali do Čiech, kde kláštor na Sázave, ktorý založil sv. Prokop v roku 1053, sa stal strediskom cyrilometodského odkazu. Iní odišli do Vislanska, územie dnešného Poľska. Mnohí, domáceho pôvodu, neodišli za hranice vlasti. Odchádzali do svojich domovov, takže na mnohých odľahlých miestach sa mohol ďalej udržiavať aj starosloviensky bohoslužobný jazyk a liturgia. Na východnom Slovensku sa dlho udržiavali kresťanské kontakty až s Bulharskom a neskôr Kyjevskou Rusou.
Je pravdepodobné, že na území Veľkej Moravy aj po jej zániku sa udržala čiastočne i cirkevná hierarchia, tak že v okrajových miestach zostali slovanskí kňazi- absolventi veľkomoravskej slovanskej vyššej školy. V listine mohučského arcibiskupa sv. Willigisa (28. apríl 976) sa spomína moravský biskup.
Na misiu sv. bratov Cyrila a Metoda sú ohľadom slovanskej liturgie rôzne pohľady. Jedni sú zástancami, že svätí bratia priniesli na Veľkú Moravu byzantskú liturgiu, ale tú zanechali a svoju misiu uskutočňovali v rámci západnej liturgie. Iní zas, že sv. Cyril a Metod sa naďalej pridržiavali byzantskej liturgie. Dôležitým dôvodom tohto druhého tvrdenia je, že bratia sa nepridržiavali rímskeho kalendára, je vedomosť, ktorá je podaná v „Živote Metodovom“ (XV, 1-4). Keď Metod ukončil preklad „všetkých“ kníh /Písma svätého/ z gréckeho na slovanský do dňa 26. októbra a toho dňa odslúžil so svojim duchovenstvom /svjatoje voznošenije tajnoje – sv. Liturgiu/ na česť sv. Demetra. Je známe, že Gréci slávia pamiatku sv. Demetra 26. októbra, v rímskom kalendári /martyrologium rímske – Breviarium Syriacum 9. apríla. To, že sa sv. Metod držal kalendára gréckeho dáva dôvod k tvrdeniu, že na Veľkej Morave slúžil podľa byzantského obradu. Sú však aj iné názory na cyrilometodskú misiu ohľadom slovanskej liturgie. Tak napr. Vincent Svoboda píše, že: „Slovanská liturgia nie je ničím iným, ako uvedenie slovenského jazyka do svätých obradov. Niet nijakej oddelenej slovanskej liturgie – na západe sa slúžila liturgia podľa kánonu pápeža Gregora Veľkého, na východe podľa kánonu sv. Jána Zlatoústeho, sv. Bazila Veľkého a sv. Gregora z Naziánu.
Cyrilometodská tradícia sa tiahne ako jasná niť slovenskými dejinami. Slováci sa znova a znova vracali k tomuto slávnemu obdobiu svojich dejín a z neho čerpali posilu aj v ťažkých časoch poroby a duchovného zmätku. (Spracoval: Mons. Peter Šturák)

Share on FacebookShare on Google+Tweet about this on TwitterShare on LinkedInEmail this to someonePrint this page