MUKAČEVSKÍ BISKUPI A ICH SNAHA O OSAMOSTATNENIE EPARCHIE

Biskupmi mukačevskej eparchie v tomto období boli Simeon Štefan Olšavský (1733-1737), pochádzajúci z Olšavice na Spiši, ďalej Juraj Gabriel Blažovský (1738-1742), vlastným menom Mankovič, pôvodom z Blažova. Aj naďalej mukačevskí biskupi boli závislí od Jágru, vystupovali iba ako „obradoví vikári“, menoval ich Apoštolský Stolec, kandidátov predkladal cisár na doporučenie jágerského biskupa, ktorému museli potom prisahať vernosť a poslušnosť.

Ďalší v rade biskupov bol Michal Manuel Olšavský (1743-1767), ktorý sa veľmi usiloval o získanie samostatnosti. Musel tak ako jeho predchodcovia zložiť prísahu úcty a vernosti jágerskému biskupovi, o čom svedčí aj citácia z prísahy Michala Manuela Olšavského pred jágerským biskupom:“… a tých, ktorí nastúpia na vznešený úrad metropolitu, vysokopreosvieteného grófa Františka Barkóciho zo Sali, jágerského biskupa za môjho preláta a jeho nástupcov v tomto biskupstve, za môjho bezprostredného eparchiálneho biskupa, a im od toho času vždy som a budem verným, poslušným, podriadeným…“. O tom však ani v cisárskej listine, ani v pápežskom breve nieto zmienky. Preto sa usiloval o cirkevnú nezávislosť.

V tom čase študovali bohoslovci v Jágri alebo v Trnave. Preto v roku 1744 zriadil v Mukačeve malý seminár a roku 1766 začal so stavbou veľkého seminára.

 

Podľa súpisu farností, ktorý dal vyhotoviť, sa dozvedáme, že v roku 1747 bolo v mukačevskej eparchii, okrem Zemplína, 538 farností. Okrem toho v rokoch 1750-52 vykonal dôkladnú vizitáciu celej eparchie o čom podal správu na cisársky dvor s popisom podrobného stavu v akom sa nachádzala eparchia a veriaci.

 

 

Nasledujúca štatistická tabuľka poskytuje údaje o gréckokatolíckych farnostiach, duchovných a veriacich podľa súpisov z rokov 1747, 1751, 1773, 1792, ktoré sa uskutočnili v župách.

 

 

 

Tabuľka č. 1. Administratívna štruktúra prešovskej eparchie

Pč Župa Farnosti r. 1747 Farnostir. 1751 Kňazir. 1751 Kňazir. 1773 Veriaci gr. k.r. 1792
12

3

4

5

6

7

8

9

10

11

12

13

14

AbovBereg

Borsod

Maramaros

Szabolcs

Szatmár

Spiš

Šariš

Turňa

Ugocsa

Ung

Zemplín

Op.Hajdu

Gemer

1792

9

122

29

84

?

95

?

33

57

?

?

?

25130

7

120

41

100

?

155

?

37

84

140

?

?

2577

6

135

31

92

?

103

?

29

57

130

?

?

1874

10

?

26

130

11

80

3

40

45

140

2

1

18 826 + Turňa37 810

7 307

74 397

21 586

72 583

17 888

42 240

pozri Abov

19 666

37 323

82 160

?

2476

Prameň: Gréckokatolícky kalendár 1997, Michalovce 1997, s. 60.

 

Na riešenie otázky mukačevskej eparchie mali veľký vplyv aj udalosti v Hajdudorogu. Tam si veriaci v roku 1765 žiadali nezjednoteného kňaza, lebo protestanti im hovorili, že mukačevský biskup je len sluha jágerského biskupa a kňazi len kapláni rímskokatolíckych kňazov.

To vážne ohrozovalo Úniu. Celú túto kritickú situáciu medzi latinským a gréckokatolíckym duchovenstvom vyriešila Mária Terézia, rakúsko-uhorská panovníčka. Ona sa postarala o to, aby sa vzťahy medzi Jágrom a Mukačevom konečne uviedli na správnu koľaj. Preto v roku 1766 píše žiadosť Svätému Otcovi Klementovi XIII. do Ríma, v ktorej žiada o kanonizovanie Mukačevskej eparchie. Vo svojej žiadosti cisárovná píše:

„…Z ohľadom na predchádzajúce nešťastné časy, kedy uniati boli jurisdikčne závislí od latinských biskupov navrhujeme, aby oni (uniati) taktiež mali svojho arcibiskupa metropolitu…, …Nakoľko vyššie spomínaný mukačevský biskup do toho času nebol príslušným spôsobom nastolený a kanonizovaný, ale bol včlenený do jágerskej eparchie, mal hodnosť a česť iba takú, že mukačevskí biskupi uniatov boli povinní svätiť sa nie s titulom mukačevského biskupa, ale pre iný episkopát v dôsledku čoho, samotní latinskí jágerski biskupi, ako nadriadení predstavení, sa všetkými možnými spôsobmi snažili podrobiť si mukačevských uniatskych biskupov a podľa toho stanoviť si a uznať jurisdikciu..“. Tento list napísala Mária Terézia na podnet Bradáča, neskoršieho vikára biskupa Michala Manuela Olšavského, ktorý počas svojej prítomnosti vo Viedni vyvinul mnoho úsilia vo veci vymanenia sa mukačevského biskupa spod jurisdikcie rímskokatolíckeho biskupa v Jágri. List Márie Terézie s prosbou o kanonizovanie mukačevskej eparchie bol výsledkom dlhoročných snáh a boja biskupa Olšavského v tejto kauze.

Generálny vikár Ján Bradáč (1732-1772) sa po smrti M. M. Olšavského stáva mukačevským biskupom. Spolu s úradom biskupa a svojho predchodcu preberá na seba aj zodpovednosť dotiahnuť do úspešného konca započatý boj o nezávislosť mukačevskej eparchie. Narodil sa 14. 2. 1732 v Toryskách v Spišskej župe. Po ukončení základného vzdelania v Kamienke, pokračoval v štúdiu na gymnáziu na Spišskej Kapitule a Levoči. Svoje filozofické a teologické štúdia ukončil v Trnave. Dňa 30.septembra 1755 bol vysvätený na kňaza. Neskôr pôsobí ako profesor teológie v Užhorode. V roku 1767 ho biskup Manuel Olšavský vymenoval za generálneho vikára a po jeho smrti bol l. 5. 1768 ordinovaný za biskupa. Dňa 19. 9. 1771 bulou „Eximia Regalium Principum“ pápež Klement XIV. ustanovil samostatnú Mukačevskú eparchiu. Ako vyplýva z buly mukačevský biskup bol podriadený ostrihomskému arcibiskupovi ako svojmu metropolitovi. (Spracoval: Mons. Peter Šturák)

Share on FacebookShare on Google+Tweet about this on TwitterShare on LinkedInEmail this to someonePrint this page