MUKAČEVSKÝ BISKUP – ANDREJ BAČINSKÝ

Nástupcom Jána Bradáča na mukačevskom biskupskom stolci sa stáva Andrej Bačinský (1773-1809), ktorý sa veľmi zaslúžil o osamostatnenie mukačevskej eparchie. Narodil sa v Beňatine v Užhorodskom dištrikte 14. novembra 1732, v kňazskej rodine. Študoval v Užhorode, filozofiu a teológiu v Trnave, ktoré ukončí doktorátom posvätnej teológie.

V roku 1756 bol vysvätený za kňaza v Mukačeve a v roku 1773 za biskupa vo Viedni. V Užhorode založil učiteľský ústav, vydal rusínsky katechizmus a založil knižnicu. Jeho zásluhou biskupstvo, ktoré viedol 36 rokov sa upevnilo a nadobudlo veľkého rozkvetu. V tomto období, teda v roku 1773 sa uskutočnila vo Viedni synoda gréckokatolíckych biskupov z Uhorska. Na nej sa zúčastnili tri skupiny gréckokatolíkov v bývalom Uhorsku, vrátane Chorvátska, ktorí pochádzajú z troch únií:

  1. Chorváti, pochádzajúci z únie v Chorvátsku roku 1611.
  2. Rumuni, pochádzajúci z únie v Sedmohradsku roku 1698.
  3. Rusíni a Slováci, z Užhorodskej únie r. 1646.

 

Na tejto synode sa jednalo o dôležitých otázkach, čo sa týka napr. kníh a revízie textov, cenzúry kníh, ďalej o zmenšení počtu verejných sviatkov, cirkevných taxách a podobne. Za účinkovania biskupa Andreja Bačinského bol zriadený vo Viedni v roku 1774 cisársky generálny gréckokatolícky seminár pre všetky gréckokatolícke diecézy na území Rakúsko-Uhorska.

Ďalej v roku 1775 preniesol sídlo biskupstva z Mukačeva do centrálneho mesta Užhorodu. Následne v roku 1778 založil v Užhorode bohoslovecký seminár. Za jeho pôsobenia boli nariadením cisára Jozefa II. v roku 1787 odovzdané do správy Mukačevskej eparchie gréckokatolícke farnosti na Spiši, ktoré od roku 1651 spravovala Spišská Kapitula.

 

Mukačevská eparchia za biskupa Andreja Bačinského bola veľmi rozsiahla, o čom svedčia aj štatistické údaje z rokov 1804-1806 /viď tabuľka/:

 

 

Tabuľka č. 2. Mukačevská eparchia za biskupa Andreja Bačinského

Pč Početobyv. r.1804 Župy Arcidekanáty r. 1806 Fary Fílie:1806 Kňazi:1806 Počet gr.kat. 1806

2

3

4

5

6

 

7

8

 

9

10

11

145 125 

79 217

125 141

99 682

150 833

142 709

 

166 389

115 538

 

32 672

76 702

222 889

Abovsko-turnianskaBerežská

Borsodská

Maramorošská

Šarišská

Szabolčská +

oppid. Hajdu

Szatmárska

Spišská a Gemerská

Ugocská

Užská

Zemplínska

1

1

1

1

1

 

1

1

 

1

1

1

22 

76

10

130

71

38

 

129

19

 

31

68

130

232 

171

121

51

260

110

 

108

93

 

37

147

340

22 

71

10

127

70

37

 

130

18

 

30

67

122

19 602 

50 388

10 035

106 924

50 898

29 682

 

90 196

22 336

 

23 291

49 266

89 345

1 358 852 Spolu: 11 724 1660 705 541 963

Prameň: Kalendár gréckokatolíka 1970, Prešov 1970, s. 38.

 

Táto jej rozľahlosť nedovoľovala dôkladne spravovať tak veľké množstvo farností. Na základe rozhodnutia maďarskej kráľovskej kancelárie zo dňa 27. júla 1787 bola eparchia rozdelená na 3 vikariáty:

  1. Maramorošský – východná časť eparchie,
  2. Satmarský – Zatisie,
  3. Košický – západná časť eparchie.

Od toho času sa čoraz viac ukazovala potreba ustanoviť nové biskupstvo. A skutočne za krátky čas z mukačevskej eparchie bola vyčlenená a zriadená prešovská eparchia. (Spracoval: Mons. Peter Šturák)

Share on FacebookShare on Google+Tweet about this on TwitterShare on LinkedInEmail this to someonePrint this page