BISKUPI NA PREŠOVSKOM STOLCI

Pri charakterizovaní biskupov na prešovskom stolci je potrebné vychádzať z okolností vytvorenia prešovského biskupstva. To vzniklo vyčlenením z rozsiahleho mukačevského biskupstva. Proces jeho utvorenia bol zdĺhavý a bol započatý už v roku 1815 cisárom Františkom I. Avšak samotné potvrdenie novovzniknutého biskupstva sa udialo až v roku 1818, keď bulou Relata semper pápež Pius VI. jeho vznik potvrdil. Ale už predtým v roku 1816 cisár František I. menoval za prešovského biskupa Gregora Tarkoviča bez upovedomenia Ríma. Z daného jasne vyplýva, že prešovskí biskupi boli menovaní cisármi /na základe hodnosti apoštolského kráľa/ za biskupov a až potom boli potvrdzovaní vo svojej funkcii Apoštolským Stolcom v Ríme. /viď dekréty biskupov Gaganca, Vályiho…/.

Čo sa týka činnosti týchto biskupov, v podstate každý z nich sa v hojnej miere pričinil o rozvoj biskupstva. Tak napríklad biskup Gregor Tarkovič vynaložil veľké úsilie o prvotné materiálne zabezpečenie biskupstva a o vybudovanie základných eparchiálnych inštitúcií. Jeho nástupca biskup Jozef Gaganec prispôsobil katedrálny chrám požiadavkám východného obradu. Ďalší biskupi Mikuláš Tóth a Ján Vályi sa zaslúžili o vybudovanie bohosloveckej školy a seminára a podobne.

Z národnostného hľadiska vplyvom rakúsko-uhorského vyrovnania v roku 1867 prešovskí biskupi podľahli maďarizácii, čo sa prejavilo aj v samotnej správe eparchie. Veľmi výrazne sa to prejavilo za účinkovania biskupa Štefana Nováka, ktorý pre svoje maďarónske zmýšľanie sa zriekol vedenia eparchie a v roku 1818 odišiel do Maďarska.

 Biskup Jozef Gaganec (1843-1875)

 Biskup Jozef Gaganec pokračoval v započatom diele na všestrannom rozvoji eparchie. Narodil sa 10. apríla 1793 vo Vyšnom Tvarožci. Študoval v Bardejove (1801-1804), Sátoralújheli (1804-1809) a v Levoči (1809-1810), kde ukončil gymnázium, filozofiu vo Veľkom Varadíne (1810-1812) a teológiu v Trnave (1812-1816). Pretože v tom čase nebol obsadený biskupský stolec ani v Prešove, ba ani v Mukačeve, vysvätil ho za kňaza biskup Samuel Vulkán dňa 8. marca 1817 vo Veľkom Varadíne. Ako kňaz pôsobil v Ruských Pekľanoch, vo Viszló a Gébelyikeresztúre. V tom čase ako ženatý kňaz ovdovel /zostala mu dcéra Anna/, v roku 1835 sa stáva prešovským kanonikom. Po smrti Gregora Tarkoviča sa stáva kapitulným vikárom. Dňa 3. februára 1842 pápež Gregor XVI. potvrdzuje dekrétom ustanovenie Jozefa Gaganca za prešovského biskupa.

Vysvätený za biskupa bol v cisárskej kaplnke vo Viedni za účasti cisárskeho dvora 25. júna 1843 mukačevským biskupom Bazilom Popovičom. V čase jeho biskupskej služby v roku 1846 bola veľká suchota, o rok na to vypukla cholera, takže veľa ľudí zomrelo alebo sa vysťahovalo do južnejších žúp Uhorska. Počet veriacich v biskupstve klesol o tretinu. Biskup Gaganec rozvinul bohatú činnosť k rozvoju eparchie. V roku 1848 zvolal do Prešova eparchiálnu radu, na ktorej sa rozoberalo 28 otázok ďalšieho formovania cirkevného života eparchie. Prekypoval veľkou láskou k svojmu národu a cirkvi a dokázal k tomu nadchnúť aj svojho spolupracovníka kanonika Alexandra Duchnoviča, veľkého národného buditeľa Rusínov. Význačným činom tohto biskupa bolo prebudovanie biskupskej rezidencie a prispôsobenie katedrály pre potreby východného obradu. Postaral sa o nový ikonostas, zadovážil nový prestol-oltár a v roku 1865 bola zvýšená veža katedrálneho chrámu, čím dostala vznešenejší vzhľad. Bola opatrená novou strechou a hodinami.

Pod jeho vedením bolo vystavaných 24 murovaných farských chrámov a 12 filiálnych. V roku 1862 bol zriadený Spolok sv. Jána Krstiteľa a kúpený dom, kde bolo neskôr zriadené Alumneum. Zásluhy Gaganca na politickom, kultúrnom a náboženskom poli ocenil aj cisár, ktorý mu udelil v roku 1854 rád Františka Jozefa. V roku 1868 ho Svätý Otec Pius IX. menoval asistentom pápežského trónu. Zomrel 22. decembra 1875 v 82-om roku plodného života.

Biskup Dr. Mikuláš Tóth (1876-1882)

Biskupský stolec nebol dlho uprázdnený. Po smrti biskupa Gaganca sa stáva prešovským biskupom mukačevský kanonik Dr. Mikuláš Tóth. Narodil sa 10. augusta 1833 v Mukačeve, župe Bereg. Gymnaziálne štúdia ukončil v Satu Mare v Rumunsku, kde aj študoval filozofiu. Bohoslovie ukončil v Budapešti. Vysvätený za kňaza bol biskupom Popovičom 18. decembra 1857 na sviatok sv. Mikuláša v Mukačeve. V roku 1860 získal doktorát teológie a stáva sa špirituálom a profesorom teológie v Užhorode. Krátko na to je profesorom morálky v Budapešti a v roku 1873 mukačevským kanonikom a rektorom seminára v Užhorode.

Dňa 3. apríla 1876 ho pápež Pius IX. menuje za gréckokatolíckeho biskupa prešovskej eparchie. Mukačevský biskup Ján Pásztélyi ho vysvätil 21. mája 1876. Bol to jeden z najučenejších biskupov svojho času. Nakoľko bol univerzitným profesorom, najviac ho zaujímalo školstvo, veľmi dbal aby kňazi mali potrebné vzdelanie. Staral sa tiež veľmi o mládež, siroty a chudobných, pre nich založil mnoho fundácií. Postaral sa o založenie bohosloveckého seminára, ktorý bol 12. septembra 1880 otvorený pre 3. a 4. ročník bohoslovcov. Jeho prvým rektorom bol kanonik Michal Kotradov (1880-1889), rodák z Torysiek na Spiši. Biskup Tóth za krátku dobu svojho episkopátu precestoval celú eparchiu, vykonávajúc kanonické vizitácie. V roku 1881 dal renovovať interiér katedrály. Zomrel náhle 21. mája 1882 v Prešove a bol slávnostne pochovaný za veľkej účasti duchovenstva a veriacich v krypte katedrálneho chrámu.

Biskup Dr. Ján Vályi (1883-1911)

Štvrtým biskupom na prešovskom stolci sa stal Dr. Ján Vályi. Narodil sa 22. septembra 1837 v Ovéncselö v Sabolčskej župe v Maďarsku. Študoval v Debrecíne, Užhorode a vo Veľkom Varadíne. Bohoslovecké štúdia absolvoval v Užhorode a ukončil ich vo Viedni, kde získal roku 1869 doktorát bohoslovia.

Za kňaza ho vysvätil biskup Gaganec 26. októbra 1865. Stáva sa najprv kaplánom v Sátoraljaúhelyi. Zakrátko je menovaný za prefekta seminára v Užhorode a profesora cirkevného práva a dejín. V tom istom roku dostáva menovanie za čestného pápežského kaplána. V roku 1878 sa stáva kanonikom mukačevskej eparchie. Dňa 11. októbra 1882 je menovaný za biskupa a 20. mája 1883 je vysvätený v Užhorode. Svoje sily a schopnosti zasvätil duchovnému a kultúrnemu povzneseniu svojich veriacich. Za jeho pôsobenia bola dokončená budova bohosloveckého seminára. Vybudoval tiež učiteľský ústav a položil základ pre eparchiálny sirotinec, založený však neskoršie. Postaral sa o dôstojné vyzdobenie interiéru a exteriéru katedrálneho chrámu. V roku 1891 dal urobiť novú strechu. Zadovážil dva nové zvony. V chráme boli vykonané opravné stolárske práce domácim prešovským majstrom Ďaďovským. Jeho dobročinnosť pocítili okrem katedrálneho chrámu aj košický, bardejovský a iné chrámy a školy. Zomrel 19. novembra 1911 v Prešove.

Biskup Dr. Štefan Novák (1914-1920)

Po smrti biskupa Vályiho bol biskupský stolec uprázdnený viac ako dva roky a správa biskupstva v Prešove bola zverená kanonikovi Jurajovi Répássymu. V roku 1913 bol menovaný za biskupa Dr. Štefan Novák.

Narodil sa 4. decembra 1879 v Ubli, v Zemplínskej župe. Otec bol gréckokatolíckym kňazom a čoskoro mu zomrel. Ujal sa ho kanonik Július Drohobecký a kancelár Anton Papp. Gymnázium vyštudoval v Užhorode, bohoslovie v Ostrihome a vo Viedni, ktoré ukončil doktorátom teológie. Vysvätený za kňaza bol 9. januára 1905 v Užhorodskej katedrále biskupom Júliusom Fircákom. V rokoch 1908 – 1913 bol vychovávateľom detí grófa Pálffyho. Práve na jeho odporúčanie /mal veľký vplyv v diplomatických službách v Ríme a Vatikáne/ bol 20. novembra 1913 menovaný na prešovského biskupa. Vysvätený za biskupa bol v Užhorode dňa 11. januára 1914.

Jeho biskupské účinkovanie spadalo do obdobia l. svetovej vojny. Žiadal nové vojnové pôžičky na zabezpečenie núdzového chodu eparchie. Dôležitým momentom jeho činnosti bolo pomaďarčovanie eparchie, nielen čo sa týka zavádzania maďarčiny do škôl, zrušenie cyriliky ako písma a nahradenie latinikou, ale aj maďarizácie cirkevných obradov. Jeho maďarizačné snahy sa zrútili s monarchiou a preto, že bol veľmi pomaďarčený v roku 1918 odchádza do Maďarska. Rím ho roku 1920 zbavil vedenia eparchie. Zomiera 16. septembra 1932 v Budapešti. (Spracoval Mons. Peter Šturák)

Share on FacebookShare on Google+Tweet about this on TwitterShare on LinkedInEmail this to someonePrint this page