Prierez dejinami gréckokatolíkov na Slovensku

kresby_mikulasa_klimcaka (39)Prešovské gréckokatolícke biskupstvo bolo ustanovené pápežom Piom VII. dňa 22. septembra 1818 bulouRelata semper. Vzniklo vyčlenením z rozsiahlej mukačevskej eparchie. Biskup Andrej Bačinský z dôvodu lepšieho spravovania eparchie ustanovil pre vzdialenejšie oblasti tri vikariáty, pričom jeden z nich – košický sa stal základom pre ustanovenie prešovskej eparchie. Táto bola organizovaná pod patronátom cisára Františka I. Samotný administratívny proces bol veľmi dlhý a náročný. Už od svojho vzniku muselo prešovské biskupstvo prekonávať mnohé ťažkosti. Tie najprv súviseli s potrebou materiálneho zabezpečenia biskupstva, nakoľko finančná čiastka, ktorá bola určená preň na základe výnosov z majetkov, ktoré zabezpečil cisár bola nedostačujúca. Čo sa týka biskupov, bula, ktorou bolo biskupstvo ustanovené určovala právo nominácie cisárovi s tým, že biskup – nominant musel dostať potvrdenie z Ríma. Jednotliví prešovskí biskupi /Gregor Tarkovič, Jozef Gaganec, Mikuláš Tóth, Ján Vályi/ už v priebehu 19. storočia sa pričinili o to, že biskupstvo malo vybudované všetky potrebné eparchiálne ustanovizne, ako napríklad: katedrálny chrám, rezidenciu, cirkevné školstvo, bohosloveckú fakultu, kňazský seminár a podobne. Vplyvom dôležitých spoločensko-náboženských zmien si muselo nachádzať svoje miesto v mnohonárodnostnom uhorskom štáte, kde bolo vystavené veľkému tlaku maďarizácie, ktorému istým spôsobom podľahlo. Tak sa ocitá v období dôležitej križovatky v dejinách našich národov, pri vzniku prvej ČSR v roku 1918, bez biskupa, nakoľko prešovský biskup Štefan Novák pre svoje maďarónske zmýšľanie sa zrieka biskupského stolca a odchádza do Maďarska. Prešovské biskupstvo je spravované dočasne generálnym vikárom ThDr. Mikulášom Russnákom a neskôr križevackým biskupom Dionýzom Nyáradim. Veľkým dobrodením pre ďalšie dejiny prešovskej eparchie bolo menovanie Pavla Gojdiča, OSBM najprv za Apoštolského administrátora a neskôr za jej sídelného biskupa. Tento veľký biskup sa pustil do obnovy eparchie s veľkou usilovnosťou. Svoje snaženie posväcoval osobným príkladným životom, hlbokou duchovnosťou a láskavým vzťahom k svojim veriacim. Podarilo sa mu vo veľkej miere skonsolidovať pomery v eparchii. Za jeho účinkovania sa povzniesol duchovný život, pričom veľkú starostlivosť venoval kňazom, bohoslovcom. Veľké úsilie vynaložil aj v sociálnej oblasti, čo sa prejavilo aj v založení eparchiálneho sirotinca. Podporoval aj rozvoj Bohu zasväteného života. V povojnovom období v roku 1947 dostáva v osobe ThDr. Vasiľa Hopku pomocného biskupa. Sľubný rozvoj eparchie však bol zabrzdený nielen vojnovými udalosťami, ale hlavne nástupom komunistických síl po februárových udalostiach v roku 1948. Gréckokatolícka cirkev pre svoju vernosť Rímu sa stáva tŕňom v oku štátnej moci. Prichádza najchmúrnejšie obdobie v jej dejinách. Štátna moc ju nasilne likviduje tzv. „Prešovským soborom“ v roku 1950. Zároveň je postavená mimo zákon. Jej biskupi sa dostávajú do väzenia, kňazi, ktorí ostali verní, boli vyhnaní zo svojich fár od svojich veriacich a vyvezení do českého pohraničia so zákazom návratu na Slovensko. Veriaci ostali bez svojich pastierov. V týchto pohnutých časoch biskup Pavol Gojdič vydáva najvyššie svedectvo, obetu svojho života, pre vernosť Bohu a Cirkvi, keď zomiera v leopoldovskom väzení 17. júla 1960. Nádej, ktorá svitá v súvislosti spoločensko-politických zmien v rokoch 1968-69 však mala iba krátke trvanie. Činnosť gréckokatolíckej cirkvi bola obnovená, ale v dôsledku „normalizácie“ spoločenských pomerov bola veľmi vážne brzdená. Za dočasného ordinára prešovskej eparchie bol menovaný Mons. Ján Hirka, ktorý v ťažkých časoch totality vynakladal spolu so svojim duchovenstvom veľké úsilie, aby zabezpečoval normálny chod eparchie. Musel riešiť veľké ťažkosti, ktoré súviseli s obmedzovaním požadovaného počtu bohoslovcov, ďalej vzťahov s pravoslávnou cirkvou pri spoločnom užívaní chrámov a pri dôležitých jednaniach so štátnymi orgánmi, ktorí mu neustále dávali najavo, že gréckokatolícka cirkev je nežiaduca, ale iba trpená.

V tejto kategórií pre Vás dekan Gréckokatolíckej teologickej fakulty v Prešove, poskytol články k témam, ktoré formovali gréckokatolícku cirkev na Slovensku. Nebolo by ani našich výročí, keby tomu nepredchádzali mnohé udalosti o ktorých sa dočítate v nasledujúcich kapitolách:

PRVÉ STYKY SLOVENSKÉHO ÚZEMIA S KRESŤANSTVOM

Územie Slovenska, kde sa geograficky nachádza aj Prešovské biskupstvo, bolo od nepamäti osídlené. Slováci a ich slovanskí predkovia mali tu svoje sídla približne poldruha tisícročia. V rokoch 700 – 400 pr. Kr., teda v staršej dobe železnej žili na tomto území kočovní Skýti. Bol to ľud iránskeho pôvodu. Prichádzali z Čiernomorských oblastí. V mladšom úseku […]

CHARAKTERISTIKA NÁBOŽENSTVA POHANSKÝCH SLOVANOV A ZAČIATKY KRESŤANSTVA U SLOVANOV NA STREDNOM DUNAJI

V 4. – 5. storočí, po opustení svojej pravlasti sa usadzujú v karpatskej časti Dunajskej kotliny Slovania. V priebehu 6. – 7. storočia v nových vlnách osídľujú ďalšie územia. Pravlasť Slovanov sa nachádzala medzi Vislou, Dneprom a Karpatami, ani na juhu, ani na severe však nesiahala k moru. Zreteľne to hlásajú rieky, jazerá, vrchy, lesy […]

FRANSKÉ MISIE U PODUNAJSKÝCH SLOVANOV – SYNODA NA BREHU DUNAJA

Po zániku Samovej ríše Slovanské kmene v Poddunajskej nížine museli znova niesť bremeno avarského útlaku. Vymanili sa z neho až na sklonku 8. storočia. V roku 788 pričlenil franský panovník Karol Veľký k svojej ríši bavorské vojvodstvo, ktoré bolo dovtedy aspoň formálne samostatné. Toto územie malo tvoriť nástupný mostík organizovaných výbojov proti Avarom. Už o […]

MISIA SOLÚNSKYCH BRATOV NA VEĽKEJ MORAVE

V prvých desaťročiach 9. storočia sa skončil proces zjednocovania príbuzných slovanských kmeňov na tomto území. Nad kmeňmi bývajúcimi na pravom brehu Moravy, panoval začiatkom 9. storočia knieža Mojmír, nad slovenskými kmeňmi, usadenými v kotline rieky Nitry, vládol knieža Pribina. Jeho zvrchovanosť uznávali aj iné slovenské kniežatstvá, ktoré sa rozprestierali v Pohroní, na Považí a iných […]

BYZANTSKÉ KRESŤANSTVO V RANOFEUDÁLNOM UHORSKOM ŠTÁTE

Po páde Veľkej Moravy v roku 907 sa v priebehu 10. storočia vykryštalizovali ako nástupnícke štáty: Uhorský a Český. Slovanské kresťanstvo a kultúra ovplyvňovali Maďarov, ktorí najmä v rannom Uhorsku boli priaznivo naklonení dielu sv. Cyrila a Metoda. Potvrdzuje to množstvo gréckych kláštorov, ktoré tu na vznikli a pomáhali šíriť dedičstvo vierozvestcov. Historické pramene uvádzajú, […]

CYRILOMETODSKÁ TRADÍCIA NA ÚZEMÍ SLOVENSKA V STREDOVEKU – SPIŠSKÉ MODLITBY

Kontinuitu cyrilometodskej tradície možno sledovať na viacerých miestach napríklad na Spišskej Kapitule. Táto bola od nepamäti strediskom náboženského života na Spiši. Predpokladá sa, že už za čias Veľkej Moravy bola pravdepodobne Spišská Kapitula sídlom biskupa, lebo historické zmienky z ďalšieho obdobia na to viac menej poukazujú. Napr. prepošt Lukáš v roku 1282 chrám na Kapitule […]

POČIATKY MUKAČEVSKÉHO BISKUPSTVA DO UŽHORODSKEJ ÚNIE

Podľa jednoznačných údajov zachovaných prameňov zo 14. a 15. storočia, vznikla prevažná väčšina ruténskych dedín na východnom Slovensku v období pastierskej, tzv. valašskej kolonizácie. Rusíni však boli aj medzi členmi vojenských strážnych hliadok a vykonávali strážne služby. Niektorí z týchto vojakov si čoskoro kúpili za vojenské služby kráľovi poľnohospodárske majetky. Už pramene zo 14. storočia […]

BREST-LITOVSKÁ ÚNIA – GENÉZA A UZAVRETIE

Po veľkom cirkevnom rozkole v roku 1054, keď došlo k pretrhnutiu jednoty medzi Východnou a Západnou cirkvou boli vždy zjavné snahy o znovuzjednotenie. Na všeobecných cirkevných snemoch, či už v Lyone v roku 1274 alebo vo Florencii v roku 1439, došlo k uzavretiu únii, ktoré však z mnohých príčin nemali dlhé trvanie. Oveľa väčší význam […]

UŽHORODSKÁ ÚNIA – GENÉZA A UZAVRETIE

V prvej polovici 16. storočia nastali v Uhorsku vážne zmeny, ktoré značne ovplyvnili jeho ďalší vývin. V prvom rade možno uviesť vplyv tureckej invázie. Turci sa dostali až na južné Slovensko. Ďalej to bola porážka uhorských vojsk pri Moháči v roku 1526, v ktorej padol aj uhorský kráľ Ľudovít II., ktorý nezanechal následníka trónu. Okrem […]

MUKAČEVSKÍ BISKUPI A ICH SNAHA O OSAMOSTATNENIE EPARCHIE

Biskupmi mukačevskej eparchie v tomto období boli Simeon Štefan Olšavský (1733-1737), pochádzajúci z Olšavice na Spiši, ďalej Juraj Gabriel Blažovský (1738-1742), vlastným menom Mankovič, pôvodom z Blažova. Aj naďalej mukačevskí biskupi boli závislí od Jágru, vystupovali iba ako „obradoví vikári“, menoval ich Apoštolský Stolec, kandidátov predkladal cisár na doporučenie jágerského biskupa, ktorému museli potom prisahať vernosť […]

MUKAČEVSKÝ BISKUP – ANDREJ BAČINSKÝ

Nástupcom Jána Bradáča na mukačevskom biskupskom stolci sa stáva Andrej Bačinský (1773-1809), ktorý sa veľmi zaslúžil o osamostatnenie mukačevskej eparchie. Narodil sa v Beňatine v Užhorodskom dištrikte 14. novembra 1732, v kňazskej rodine. Študoval v Užhorode, filozofiu a teológiu v Trnave, ktoré ukončí doktorátom posvätnej teológie. V roku 1756 bol vysvätený za kňaza v Mukačeve […]

KOŠICKÝ VIKARIÁT – PREDCHODCA PREŠOVSKEJ EPARCHIE

Zriadeniu biskupstva v Prešove predchádzalo cirkevno-právne ustanovenie mukačevskej eparchie byzantského obradu vo vtedajšom Uhorsku. Otvorila sa tak ďalšia etapa administratívnej správy gréckokatolíckej cirkvi. K zmenám v katolíckych diecézach došlo z iniciatívy Márie Terézie. Pápež Klement XIV. bulou zo dňa 19. septembra 1771 potvrdil autonómne postavenie pôvodného vikára Andreja Bačinského a povýšil ho do funkcie biskupa. […]

VZNIK PREŠOVSKÉHO BISKUPSTVA

Pri pohľade na problematiku ustanovenia prešovského biskupstva sú predkladané dve mienky ohľadom iniciatívy jeho založenia. Historik Michal Lacko, SJ, v článku uverejnenom v gréckokatolíckom časopise Mária č. 22 v Kanade píše, že jednu zastával Alexander Duchnovič, ktorý iniciatívu pripisoval mukačevskej kapitule, ktorá k tomu dospela na svojej spoločnej porade. Naproti tomu autori Július Kubini a […]

BISKUPI NA PREŠOVSKOM STOLCI

Pri charakterizovaní biskupov na prešovskom stolci je potrebné vychádzať z okolností vytvorenia prešovského biskupstva. To vzniklo vyčlenením z rozsiahleho mukačevského biskupstva. Proces jeho utvorenia bol zdĺhavý a bol započatý už v roku 1815 cisárom Františkom I. Avšak samotné potvrdenie novovzniknutého biskupstva sa udialo až v roku 1818, keď bulou Relata semper pápež Pius VI. jeho […]

NÁBOŽENSKO-SPOLOČENSKÁ SITUÁCIA PO VZNIKU I. ČSR

Po skončení 1. svetovej vojny, po rozpade Rakúsko-Uhorska vzniká 28. októbra 1918 samostatná Československá republika. V roku 1919 sa k nej pripojila ako samostatný celok Podkarpatská Rus. Národnostná pestrosť od počiatku vyžadovala veľmi obozretné štátne vedenie. Katolícke náboženstvo mohlo byť šťastným spojivom, lebo patrilo k nemu 85% obyvateľstva republiky. Svätá Stolica prvá uznala novú Československú […]

Sídelný biskup PAVOL GOJDIČ, OSBM

a/  detstvo, štúdia, kňazstvo, vstup do rehole V poradí siedmym biskupom prešovskej gréckokatolíckej eparchie od jej vzniku v roku 1818 a súčasne jej posledným administrátorom pred likvidáciou v roku 1950 bol biskup Pavol Gojdič, OSBM. Narodil sa dňa 17. júla 1888 v Ruských Pekľanoch, ako tretí syn v rodine gréckokatolíckeho kňaza Štefana Gojdiča a matky […]

Pomocný biskup Dr. VASIĽ HOPKO

Biskup Vasiľ Hopko patrí bezpochyby, popri biskupovi Pavlovi Gojdičovi OSBM , k veľkým osobnostiam gréckokatolíckej prešovskej eparchie. Svojou vernosťou Svätej Stolici, veľkou láskou k ľuďom a svojou pastoračnou prácou dokázal, že aj pre neho platia slová sv. Pavla: „Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval /2 Tim 4,7/. Narodil sa 21. apríla […]

SPOLOČENSKO-NÁBOŽENSKÁ SITUÁCIA V ČESKOSLOVENSKU V ROKOCH 1945-50

Po druhej svetovej vojne sa tvár Európy značne zmenila. V západnej Európe sa začala rozvíjať demokracia a pomerne rýchlo sa odstraňovali následky vojny. Čoskoro sa podarilo obnoviť zničený priemysel a zorganizovať hospodárstvo tak, aby sa mohol vyvíjať spokojný život občanov. Krajiny východnej Európy sa však dostali pod vplyv Sovietskeho zväzu. Postupne sa v nich zmocnila […]

ADMINISTRATÍVNO-ÚZEMNÁ ORGANIZÁCIA PREŠOVSKEJ EPARCHIE

Prešovské biskupstvo vzniklo vyčlenením z veľkej Mukačevskej eparchie, ktorá mala už v čase svojho vzniku 711 farnosti, 11 archidiakonátov, 60 dekanátov, vyše 560 tis. veriacich v trinástich župách. Cisár František I. požiadal Svätú Stolicu v Ríme v roku 1816 o zriadenie prešovskej eparchie. Pápež Pius VII. bulou zo dňa 22.9.1818 oficiálne potvrdil založenie biskupstva. Do […]

GRÉCKOKATOLÍCKY KŇAZSKÝ SEMINÁR A BOHOSLOVECKÁ FAKULTA V PREŠOVE

Tridentský koncil /1545-63/ nariadil, aby pre výchovu a formáciu kňazského dorastu boli zriaďované kňazské semináre. Zásluhou biskupa Andreja Bačinského a za pomoci cisárovnej Márie Terézie bol v roku 1774 zriadený vo Viedni cisársky generálny gréckokatolícky seminár pre všetky gréckokatolícke eparchie na území Rakúsko-Uhorska, teda aj pre Slovensko ako jeho súčasť. Po zrušení generálnych seminárov boli […]

LIKVIDÁCIA GRÉCKOKATOLÍCKEJ CIRKVI V ROKU 1950

Ak chceme dôjsť k pochopeniu likvidácie Gréckokatolíckej cirkvi v Československu v apríli 1950, núti nás to vysloviť hypotézu, že cesta smerujúca k likvidácii gréckokatolíkov začala už dávnejšie a že je výsledkom aj nenáboženských síl. O výsledku druhej svetovej vojny bolo rozhodnuté dávno pred jej skončením, teda ešte pred rokom 1945. Už vtedy sa muselo uvažovať […]

BUDOVANIE PRAVOSLAVIZAČNÝCH ŠTRUKTÚR A PRVÉ ÚTOKY NA GRÉCKOKATOLÍKOV

Čo sa týka postavenia a osudu gréckokatolíckej Cirkvi v Československu po 2. svetovej vojne musíme to vidieť v širšom kontexte medzinárodnej situácie. Vieme, že ČSR sa dostala po tejto vojne do sovietskej sféry vplyvu. Veľmi živou sa stáva idea spoločného Slovanstva. Oživovatelia a formovatelia veľkej mocensko-politickej koncepcie povojnového Slovanstva si veľmi dobre uvedomili, že pri […]

PREŠOVSKÝ SOBOR – PRIEBEH A DÔSLEDKY

Likvidácia gréckokatolíkov a prestup na pravoslávie to bol iba jeden z krokov celej cirkevnej politiky, ktorá mala viesť k likvidácii náboženstva. Pravoslávna cirkev mala byť bezpečnou základňou pre tento krok. Celá situácia prípravy prestupu na pravoslávie bola dôsledne sledovaná. Hodnotila sa činnosť komisií v okresoch, ihneď bola vyčítaná „slabá aktivita“ v organizovaní „návratových výborov“ a […]

SPOLOČENSKO-NÁBOŽENSKÁ SITUÁCIA V ČSR V ROKOCH 1950-68

Pri poznaní dejinných udalostí v Československu v období rokov 1950-1968 musíme vychádzať z poznania a definovania komunistického štátu, ktorý tu vznikol po „Víťaznom februári 1948“ a jeho vzťahu k Cirkvi. Komunistický štát je totalitný v plnom zmysle slova. Neuznáva a neznáša nijaký dôvod na kontrolu alebo obmedzenie nárokov na absolútnu moc. Ukáže sa to plne […]

BISKUPI VO VÄZENÍ

Sídelný biskup Pavol Gojdič, OSBM Po násilnej likvidácii Gréckokatolíckej cirkvi v Československu na tzv. „Sobore“ 28. apríla 1950 nepriatelia Cirkvi podľa osvedčenej pravdy vyjadrenej v evanjeliu: „Udri pastiera a rozpŕchne sa stádo“ uväznili v ten istý deň biskupa Pavla Gojdiča, OSBM. Samotný priebeh zatknutia popisuje bývalá pomocnica na biskupstve v Prešove Barbora Dorčáková: „U otca […]

OBNOVA ČINNOSTI A ŽIVOT GRÉCKOKATOLÍCKEJ CIRKVI V ROKOCH 1968-1989

Politické napätie v Československu v roku 1968 sa prejavovalo v niekoľkých smeroch. Bolo výsledkom nahromadených nespravodlivostí. Hlavný rozpor prebiehal vo vnútri KSČ a KSS – vedúcej sily v štáte. Nespokojnosť s politikou KSČ vyvrcholila na zasadnutí Ústredného výboru strany v dňoch 3.-5. januára 1968. Z vedúcej funkcie v straníckom aparáte odstúpil Antonín Novotný a za […]

ŽIVOT GRÉCKOKATOLÍCKEJ CIRKVI V TIENI TOTALITY V ROKOCH 1970-89

V dôsledku politicko-spoločenských zmien v Československu v roku 1968 činnosť gréckokatolíckej cirkvi bola povolená. Naša cirkev mala smelé plány, ktoré sa však v dôsledku normalizácie nedali realizovať. Vzťah štátu k náboženským iniciatívam v každom smere bol záporný. Štátny dozor nad cirkvami sa upevňoval a dosahoval obrovské rozmery. Zvlášť sa uplatňoval práve voči gréckokatolíckej cirkvi. Po krátkom odmäku v súvislosti s Dubčekovou Pražskou jarou […]

Chronológia dejín gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku

700-400 pred Kr.- staršia doba železná; Skýti na našom území 171-174- výprava Marka Aurélia proti germánskym kmeňom 179-180- latinsky nápis na trenčianskej skale (Laugaricio) 796- synoda na brehoch Dunaja; syn Karola Veľkého 833- vznik Veľkej Moravy 861- Rastislav poslal list k pápežovi Mikulášovi I. aby mu poslal misionárov 863- Cisár Michal III. vyhovel prosbe a poslal […]
Share on FacebookShare on Google+Tweet about this on TwitterShare on LinkedInEmail this to someonePrint this page